Arnika

Prha arnika

Prha arnika (Arnica montana), nazývaná tiež arnika horská alebo jednoducho arnika, je vytrvalá bylina z čeľade hviezdnicovej (Asteraceae). Vyznačuje sa prízemnou ružicou listov, lodyhou s 1 alebo 2 pármi ústretových lodyžných listov a veľkými úbormi žltooranžových kvetov. Prha arnika je rozšírená výhradne v Európe. Vyskytuje sa aj v Českej republike, kde patrí k ohrozeným druhom a je chránená zákonom. Arnika je cenená liečivá rastlina, používaná najmä zvonka na poranenia a zápaly. Je jedovatá.

Arnika patrí medzi liečivé rastliny s dlhou tradíciou používania. Najčastejšou liekovou formou je tinktúra. Je používaná najmä zvonka pri liečbe drobnejších poranení, opuchov a podobne. Vnútorne sa používa najmä v kardiológii, pretože pôsobí na prekrvenie vencovitých ciev. Vnútorné užívanie patrí do rúk kvalifikovaného odborníka, pretože pri nesprávnom dávkovaní hrozí otrava. Z tohto dôvodu sa úplne upustilo od používania arniky v čajoch. Pri vonkajšom používaní sa využíva protizápalový účinok. Riedená tinktúra je aplikovaná vo forme obkladov na drobnejšie poranenia, vredy, kŕčové žily, artritídu, zápaly ústnej sliznice, zápaly kĺbov, bodnutie hmyzom a podobne. Z tinktúry je možné pripraviť aj masť. Neodporúča sa aplikácia priamo do otvorenej rany.

Arnika obsahuje silicu (v kvete až 0,14 %, v podzemku až 1,5 %), horčiny, karotenoidy, triesloviny, mastné kyseliny, tymol, seskviterpenoidné laktóny a flavonoidy. Obsahuje tiež stopy netoxických pyrolizidínových alkaloidov (tussilagín a izotussilagín). Medzi zásadné laktóny patria najmä helenalín a 11,13-dihydrohelenalín a ich estery s mastnými kyselinami. Z flavonoidov sú to najmä glykozidy a glukuronidy spinacetínu, hispidulínu, patuletinu a isorhamnetinu.